Dako bolo,dako je...

Au ako strasne to boli...ako to boli ked clovek pride o sucast sameho seba...ked pride o: sebadoveru!...je to ako keby vam zobrali to co mate v zivote najradsej...je to ako keby jedno rano nevyslo slnko...je to ako keby sa vam jedneho dna nepozdravil najlepsi priatel...Aspon pre mna to je take.Neviem,mozno ludia maju na to iny nazor,mozno si myslia ze prehanam ale to mna nezaujima,ja mam svoj nazor aj sa ho drzim a preferujem ho.Ale nevnucujem.

Proste,dnes ma seci zabijali.Az na 2 osobky vecer to bolo strasne.Cely den som sa citila ako nepotrebna handra,ako cistiaci prostriedok na koberce v miestnosti zo skla...len niekam zalozit a nechat tak sak ono sa to raz zide...Neviem ci by tento svet mohol existovat bez takychto ludi,bez takychto "nepotrebnych" ktori su vacsinou na druhej tretej kolaji...Ale tak aka som vzdy bola tak bohuzial mi to ostalo az doteraz..vzdy som bola ta taka tichucka,milucka,hanbliva,skareda,sprosta,jednoducho ta INA.

Moj zivot sa ale postupne zacal menit.Zacala som hrat basketbal.S nim prichadzali zivotne rozhodnutia,sklamania,radosti a slasti,nove priatelstva a nepriatelstva,skusenosti,vyhry a prehry...zivot sa zrazu zmenil.Zacala som sa na zivot divat tak aky je vazne,nezila som v rozpravkovych predstavach,pretoze zivot sa da uzivat jedine vtedy ked sa prebijeme vsetkym co sa v nom nachadza,nejde to bez bolesti a slz.A tych som si ja veru uzila dost...boli obdobia ked som sa nemohla so svojim zivotom vyrovnat,plakavala som cele dni,nevladala som ani dychat,tesit sa s priatelmi,bolo tazke vysvetlovat rodicom zle znamky v skole...bolo to tazke.

Ale nastastie som spoznala zopar uzasnych ludi,ktorym patri obrovske DAKUJEM.Vratili mi chut do zivota,vratili mi stratene roky,vratili mi moje JA.Aj ked aj nadalej to bolo tazke,ved samozrejme bez toho sa to ani neda,ale bolo to ine bolo to lepsie.Ono ani sa to nejak neda opisat slovami je to tazke,pretoze skutky su predsa vzdy pred slubmi takze tuna ani neni o com...Ja chcem len tymto povedat ze aj ked si clovek mysli ze jeho zivot uz nema cenu tak sa myli...pretoze vzdy vzdy vzdy sa najde aspon jedna dusa ktora je ochotna pomoct ked je najhorsie...A toto teraz necitam z nejakej knihy,toto teraz citam z mojejj duse...

Ked som po dneskajsku dosla vecer domov,bolo mi hrozne.Z treningov znicena,zo skoly smutna...celkovy dojem pod bodom mrazu:( Ako som ja uz vela krat vravela vela ludom co si myslia ze plakat je trapne,alebo ze sa tym zhadzuju alebo ja nevim proste ze to neni spravne,tak ja sa toho uplne drzim...mne je jedno ci ma vidi aj cele mesto,ci ma vidia priatelia,profesori,treneri,hocikto ...ked sa mi chce plakat tak si poplacem.Tak inac tomu nebolo ani dnes...bola som znicena,tak preco nie.

Ale pak som prisla na net.Uz ma tu cakal ON a este zopar uzasnych ludi napriklad moj milacik Zuzicka...Spomenula som tychto dvoch pretoze prave oni dvaja mi dnes pomohli...ale to myslim ako vazne....lebo zacala som si pisat v takej neskutocnej nenalade ale proste ja neviem akoze kazdy clovek ma svoje caro ale toto...aaaa joj taka som stastna pretoze mozno sa konecne s nim stretnem jooj uz tuto sobotu mozno ale zase nejdem sa moc tesit pretoze po smiechu pride plac...a tentokrat by mi ten plac velmi vadil...proste chcem spoznat osobne cloveka ktory mi dokaze vycarit usmev na perach len tym ze sa na neho pozrem,uz len z tych spraviciek co mi pise,z jeho nazorov na zivot,z jeho JA. A next cloviecik akoze moja laska ktoru strasne lubim a aj ona lubi mna teda myslim si taak ja nevim presne o tom sme sa bavili ze ci sme naj kamosky,ale nejak sme prisli na to ze niesme naj ale v poslednom obdobi si velmi pomahame,a vidim ze to pocitila aj ona aj ja rovnako...a myslim si ale ze je aj celkom dobre nemat naj kamosa pretoze ked vas sklame najlepsi priatel boli to o sto percent viacej ako ked sklame LEN priatel.Ale tak najlepsie je ked nesklame vobec,a priatelstvo drzi navzdy.Toto by som niekedy chcela dosiahnut,mat kamarata/tku na cely zivot.Ale to je v rukach osudu a do toho ja sa nestaram...Ved dako bolo,dako je,dako bude.